reklama

Salvy salsy na Etnofestivale v Pezinku

Hlavne v období zimy Európan rád rozihrá a pookreje pri ohnivých rytmoch hudby latinskoamerických krajín. Ako Prešovčanka nepoznám veľa možností, ako sa uvoľniť a pozitívne naladiť pri podobnej muzike. Maximálne tak dve obohrané songy Shakiry za večer na neznesiteľnej komerčnej diskotéke v útrobach ktoréhosi miestneho baru. Aj preto som sa potešila, keď mi kamarátky navrhli počas výletu v Blave možnosť nakuknúť na pezinský Etnofestival konajúci sa poslednú sobotu

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Festival organizuje už siedmy rok Občianske združenie Pezinského rozprávkového divadla v miestnom Kultúrnom dome. Každý rok je venovaný kultúre istého etnika. Tentoraz voľba padla na temperamentných potomkov Inkov či Aztékov – Stredo- a Juhoameričanov. Koniec-koncov, vzhľadom na len nedávny koncert kubánskej rarity Buena Vista Social Club, poskytol festival celkom pekné dozvuky pre zanietených.. Samozrejme, festival sa neobmedzoval len na prezentáciu hudby či tanca, ale ponúkal aj sériu statických ( prednášky cestovateľov) a pohyblivých (filmová sekcia) obrázkov Bolívie, Kuby, Brazílie a i., ktoré prebiehali, na škodu, paralelne. Keď sa nám s priateľmi podarilo doraziť na festival, v kinosále sa už rozbiehal dokument o bolívijskom vyznávačovi Fidelovej politickej orientácie Beningo:Zabudnutý revolucionár . Predstavoval osud mnohých naivných Američanov pôsobiacich v gerilách, ktorí odhalili „pästvá“ Fidelovho režimu, až keď už bolo neskoro. Viacej nás ale upútal (a aj potlesk publika si získal) film Kráľ Afroreggae . Pôsobivo vykreslil biedny život mladých vo favelách Rio de Janeira, kde sa už malým chlapcom ako najlukratívnejšie zamestnanie javí gangsterstvo. Revolver, vačok kokaínu a motorka sa stávajú ikonami každého brazílskeho mládenca. Trpko-ironicky vyznel fakt, že málokedy stretnete gangstera alebo drogového dealera nad 25 rokov, keďže ich životný štýl vyššiu hranicu úmrtia nepredpokladá či nedovoľuje…Kráľ Afroreagee je v podstate chlapec s podobným osudom, ktorý však nájde východísko z pazúrov drogovej závislosti v hre na bubny a neskôr v založení vlastnej kapely. Preberie zodpovednosť nad všetkými dospievajúcimi a deťmi vo svojej favele, a to tak, že im poskytuje kolektívne hodiny výučby hry na improvizovaných bubnoch – kovových a plastových bandaskách… Film ponúkol krásne, euforické obrazy do bubnov trieskajúcich a radosťou prekypujúcich malých černoškov ako zmysluplnejšiu alternatívu zdrvených, nadopovaných adolescentov. Kráľ Afroreggae bez závoja sentimentality ukázal vzor človeka, ktorý sa snaží nezištne eliminovať životy rozožierajúce zlo. Po krátkom zaočkovaní vínkom sme zakotvili v malej sále na cestopisnej prednáške Mareka Jurinu Z Ria do Buenos Aires . Podozvedali sme sa o zaujímavých reáliách týchto miest, hoci prednášajúci sa často zamotával do osobných príbehov. Náš smäd po fotkách rôznorakej juhoamerickej fauny či flóry zostal tiež neuhasený...Osobne ma najviac zaujala bizarná atrakcia pre turistov – jazierko osídlené kolektívom krokodílov, popri ktorých si mohol turista s enormným zmyslom pre zvyšovanie hladinu adrenalínu zaplávať trebárs aj motýlika! To všetko bez strachu z ohrozenia života, lebo prítomné obojživelníky bývajú pravidelné kŕmené. Je už na jednotlivcovi, či sa mu takáto záruka stane postačujúcou... Hudobný program lenivým krokom rozbiehali slovenskí Sinfronteras, dekorovaní tradičnými mexickými klobúkmi, brnakjúci klasické mexické „ľudovky“, tzv. Mariachi. Priatelia označili vzniknutú atmosféru ako typicky majálesovú a atraktívnejšiu pre staršiu generáciu. Všetci kojachúci sa vo chvíľach, keď možu ostošesť vrtieť pánvou, si isto našli zaľúbenie vo vystúpení Mango Salseros (formácia známych Mango Molas zameraná najmä na salsovú hudbu). Zostala som prekvapená, koľko ľudí ovládalo tanečné kroky salsy. Ja, odchovankyňa D&B, som zjavne zaostávala svojimi techno-pohybmi. Našťastie sa ma „zmocnil“ kamárat, polovičný Nikaragujčan, a pekne-krásne voviedol to tohto tanečného umenia. Pri pohľade na rozvášnenú sálu kolembajúcu bokmi mi až prišlo ľúto, že je málo podnikov na Slovensku, ktoré by poskytovali latinskoamerické tancovačky. Určite by to bolo vyhľadávanou alternatívou redundantných tuctových didžín. Pre cezpoľných mala byť od dvanástej do štvrtej pripravená after párty v blízkom klube. Tam to ale vyzeralo rozpačito,veď uznajte, klipy Madony a Jacksona, tak sme sa utiahli do krčmičky s časníčkami tmavšej pleti. To sme si naozaj nemohli nechať ujsť, lebo to pekne zapadalo do celej koncepcie etnofestivalu. Keď nás odtiaľto vyhodili, museli sme predsa len navštíviť neslávne miesto after párty. Tu sa zábava kryštalizovala len popíjaním. My sme si ale boli strojcami zábavy sami. Za najvydarenejšiu chvíľu večera považujem moment, keď si k nám prisadol člen kapely Mango Salseros, a tesne potom zaspal ako dudok. No veru, v tom momente sme všetci spochybnili svoje zabávačské schopnosti... Vskutku predýchaní južanskou atmosférou, dotváranou aj mnohými španielsky hovoriacimi cudzincami, sme sa nadránom napratali do vlaku. S nostalgiou možno teraz budeme nazerať do hlbokých tanierov počas nudných večerov a tvarom si ich spájať s predstavou klobúkov Mexičanov...

Lucia Sekáčová

Lucia Sekáčová

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som náhoda a sem-tam sa niekomu prihodím. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu