Keby v krčmách ulievali Ulejove aforizmy, bol by národ triezvejší

Autor: Lucia Sekáčová | 29.12.2012 o 18:59 | (upravené 21.1.2013 o 0:46) Karma článku: 9,27 | Prečítané:  953x

Sú spisovatelia, ktorí si myslia, že svojimi textami udreli klinec po hlavičke. No väčšiu službu ľudstvu by spravili, keby radšej zabili zopár  klincov do steny, na ktoré by zavesili police s knihami skutočných spisovateľov. Tomáš Ulej si zatiaľ kladivo do ruky brať nemusí.

Aforizmom v našej literatúre dlhé roky kraľuje jeden z expertov na slovenskú satiru Tomáš Janovic a neviem o tom, že by mal vážnejšieho „konkurenta", ktorý by sa masívne venoval práve tomuto minimalistickému žánru. Pritom nielen sám život, ale aj naša krajina je taká podnetná na tvorbu aforizmov, až sa čudujem, že sa kníhkupectvá ešte neutopili v záplave týchto básnických jednohubiek... Ére protest songov odzvonilo, aforizmy by tento deficit mohli celkom dobre kompenzovať.

Ulejova zbierka Preto s Lebom (2012) s takmer diabolským počtom básni šesťdesiatšesť nasleduje po jeho prvotine Ale (2012), no na rozdiel od debutu  vyšla len elektronicky ako dodatok. Už samotné tituly zbierok tvorené spojkami naznačujú istú umeleckú jednotu. T. Ulej ako výborný znalec slovenskej nátury vsadil v rámci PR na posadnutosť Slovákov všetkým grátis, a tak si  čitatelia mali možnosť sťahovať jeho knihu zadarmo niekoľko dní. Nuž, neodolala som ani ja.

V zbierke sa objavujú komentáre slabých miest slovenskej mentality (Národné jedlo, Slovenská gymnastika, Náš uhol pohľadu, Závistlivo) a nelichotivej reality (Vtedy v osemdesiatom deviatom, Perspektíva, Peniaze), citové mikroanalýzy (Láska, Talianska láska, Pilní domajší hospodár) či  obrazy telesnej lásky nezaťažené zbytočnými okolkami a prudériou (Francúzska rýmovačka, Jarná). Ulejova zbierka je pestrá  na témy, ktoré sú raz podané vážne z pozície mysliteľa, inokedy odľahčene z pozície komika. Čitateľ sa v jednej chvíli zamýšľa o potrebe byť na seba prísny (Obstojíš) či bolesť vnímať ako predpoklad vnútorného posunu (Mäso), vzápätí sa smeje, ako sa elegantne dáva košom žene (Tak fajn, Príliš).

Národné jedlo

Preto s Lebom

Rýdze, výstižné. Tento aforizmus by sa  dobre vynímal v bedekroch o Slovensku, aby cudzinci  boli pripravení na  slovenskú absurditu s kauzalitou v troskách. Nepýtali by sa tak s údivom, prečo na cudzineckej polícii nikto neovláda cudzie jazyky a oni musia podpisovať dokumenty, ktorým nerozumejú. Vycvičení Ulejom by vedeli, že: Preto s Lebom!

Slovenská gymnastika

Najskôr ťa donútia skloniť hlavu,

potom ohnúť chrbát

A nakoniec ti povedia:

musíš sa s tým vyrovnať.

Predpokladom formovania osobnej identity je tá národná. T. Ulejovi sa ju vzácne darí výstižne zachytiť. Človeku pri čítaní Slovenskej gymnastiky napadne, že od čias štúrovcov sa toho veľa nezmenilo, zovretia sú tu zase, len v inej podobe. V kombinácii so slovenskou poddajnosťou hotová tragédia. Nech to vyznie akokoľvek staromódne, mám pocit, že Slovensko potrebuje v každej dobe svojich štúrovcov, moderných buditeľov, ktorí by menili slovenskú konštantu „je nám všetko jedno" (T. Ulej) na „nie je mi to päť". Ulej by mohol byť jedným z nich. Stačí pripomenúť jeho počin zlatyfond.sme.sk, vďaka ktorému pre mnohých slovenská literatúra povstáva z popola. To, že pochádza z Martina a môže takto kompenzovať absentujúce aktivity hlivejúcej Matice slovenskej, vyznieva až priam osudovo...

Ďalšie Ulejove  aforizmy nielen zahryzú pod golierom, ale zabrnkajú aj na city. Páči sa mi, ako T. Ulej formuluje otázku domova.

 

Domov

Domov je miesto,

kam sa najviac túžiš vracať

a odkiaľ najviac túžiš utekať.


No  pošteklia sa aj iné partie tela...:-)  Skvelý príklad, ako sa dá básnicky vyťažiť z prvoplánovej slangovej metaforiky a o erotike písať korenisto, s vtipom, a pritom nevulgárne.

 

Francúzska rýmovačka

Aj keď ťa len vyfajčím,

a potom ťa už nechám tak;

Naša láska nie je dym,

milujem ťa až po špak.


Bez milosti neostane ani povrchná trendovosť.

 

Generačná dilema

Dilema zo sveta

jednotiek a núl:

ako naraz vyzerať

hot aj cool.


Okrem lapidárnej pointy aforizmu čitateľskú životnosť zaručuje aj jeho krátkosť. Skúste sa dnešného žiaka spýtať, ktorá poviedka sa mu viac páčila, vo vzduchu už zlovestne  visí odpoveď: tá kratšia... Učiteľ  nekomerčného predmetu ako literatúra musí byť vyslovene populisticky na honbe za krátkymi, ale kvalitnými textami. Ulejova zbierka sa tak môže zísť aj ako motivačná namotávka na čítanie v škole.

I keď nie všetky texty rovnako oslnia svojou objavnosťou, tie rozpačitejšie  (O melódii tvojej reči, Porekadlo, Premeny, O áno a nie) sú v zjavnej menšine. Preto sú podľa mňa Ulejove aforizmy dostatočne hot a cool na to, aby ich poznal každý Slovák...

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?